Zoznam maliarov:

Alexy Janko

Bauer Konštantín

Bauernfreund Jakub

Bazovský Miloš Alexander

Bednár Štefan

Bokšay Jozef

Borecký Vojtech

Bugan Alexander

Collinasy Juraj

Csordák Ľudovít

Čičvák Michal

Doboš Andrej

Eckerdt Alexander

Erdélyi Vojtech

Fabíni Jozef

Fila Rudolf

Flache Július

Foltýn František

Fulla Ľudovít

Galanda Mikuláš

Grotkovský Ján

Gyurkovits František

Halász – Hradil Elemír

Hložník Vincent

Jakoby Július

Jasusch Anton

Jordán Mikuláš

Katona Nándor

Kollár Jozef

Kotasz Károl

Kővári Konštantín

Majerník Cyprián

Majkut Jozef

Mednyánszky Ladislav

Medvecká Mária

Milly Dezider

Mousson Theodor Jozef

Mudroch Ján

Nemčík Július

Nevan Eugen

Reichentál František

Skutecký Dominik

Sokol Koloman

Studený František

Šimerová-Martinčeková Ester

Weiner-Kráľ Imro

Zmeták Ernest

Želibský Ján

Alexy Janko (1894 Lipt. Mikuláš – 1970 Bratislava) študoval v Prahe na AVU (Bukovac, Pirner, Švabinský) 1919 štúdijny pobyt v Paríži. Od 1929 výtvarník v slobodnom povolaní. Po 1937 žil a tvoril v Bratislave. Časté sú námety zbojníkov, jánošíkovská ikonografia. Začiatkom tridsiatych rokov cestuje po Slovensku spolu s Bazovským a Palugyayom, jeho tvorba je v úzkom vzťahu k tvorbe kolegov. Tematika dediny zostáva, je však vyjadrovaná abstrahujúcejšími výtvarnými prostriedkami.

Bauer Konštantín (1893 Slovenská Ľupča - 1928 Košice) Detstvo prežil v Banskej Bystrici. Do 1915 študoval strojné inžinierstvo na technike v Budapešti. Inžinier v Slov. Novom meste, 1916-1918 železničný inžinier v Sedmohradsku, od 1919 technický vedúci mestskej elektrárne v Maliar samouk; krátko študoval na súkromnej maliarskej škole. Výrazný reprezentant soc. maliarstva na Slovensku. Zaoberal sa aj umeleckopriemyselným návrhárstvom (kelimové koberce, výšivky).

Bauernfreund Jakub (1904 Zborov - 1976 Londýn) maľba. Zaraďovaný medzi predstaviteľov Generácie 1909, strávil predvojnové roky v Prahe odkiaľ emigroval pre fašizmom do Anglicka. Jeho tvorba osciluje medzi picassovským imaginatívnym kubizmom a surealizmom. Tvorí metafyzické zátišia a figurálne kompozície plné groteskných detailov, nejasných vzťahov a chaosu.

Bazovský Miloš Alexander (1899 Turany – 1968 Trenčín) bol významný slovenský maliar, predstaviteľ slovenského maliarstva a grafiky 20. storočia. Jeho inšpiráciou bolo ľudové umenie. Patrí k zakladateľom slovenskej moderny. Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, na Akadémii výtvarných umení v Prahe ako aj na súkromnej maliarskej škole vo Viedni.

Bednár Štefan (1909 Myjava – 1976 Bratislava) maľba, grafika, kresba. Študoval na Umelecko-priemyslovej škole v Prahe. Veľký vplyv na jeho tvorbu mal pobyt v Paríži v 30. rokoch , kde sa stretával s inými českými výtvarníkmi.

Bokšay Jozef (1891 Kobyly pri Poljane - ) maľba. Študoval na Akadémii v Budapešti. Študijne cesty podnikol do Nemecka, Viedne, Paríža a Talianska. Spolu s Erdelyim založili v Užhorode Verejnú školu maľovania.

Borecký Vojtech ( 1910 Ubľa – 1990 Košice) získal výtvarné vzdelanie na súkromnej maliarskej škole J. Bokšaya a V. Erdélyiho v Užhorode. Venoval sa komornej malbe a pedagogickej činnosti.

Bugan Alexander (1952 Košice) je slovenský maliar, grafik a ilustrátor. V rokoch 1971 - 1977 študoval grafiku na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. Albína Brunovského. V rokoch 1978 - 2006 pôsobil na Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach. Venuje sa expresívnej figuratívnej maľbe (olej, kombinovaná technika) a grafike. Jeho obrazy vyjadrujú „filozofujúce témy s prvkami fantaskna v rozpätí od expresie umenia modernej doby a k novej maľbe hlboko existenciálnych pocitov i bolestného vedomia osudu traumatizovaného človeka postmodernej doby.“

Collinasy Juraj (1907 Szerencs - 1963 Košice) študoval súkromne na škole Eugena Króna v Košiciach a v Prahe u V. Beneša. Venoval sa portrétom, zátišiam i figurálnej kompozícii v duchu postimpresionizmu a fauvismu.

Csordák Ľudovít (1864 Košice – 1937 Košice) významný plenérista z prelomu 19. a 20. storočia. 1883 škola profesorov kreslenia v Budapešti, 1883-1889 žil v Mníchove, 1889-1895 študoval na AVU v Prahe prof. Mařák. Člen pražského spolku Mánes, zakladajúci člen Nemzeti salónu v Budapešti.

Čičvák Michal (20.5.1955 Sobrance) Vysoká škola výtvarných umení v Gdaňsku komorná maľba. Po návrate 1977 sa venuje vlastnej tvorbe.

Doboš Andrej (1911 Novosad – 1997 Košice) maliar a grafik. Súkromne študoval v Užhorode (Erdelyi, Bokšay), AVU v Prahe ana Pedagogickej fakulte v Segede. Vjeho diele sa striedali figurálne kompozicie s krajinami z východneho Slovenska.

Eckerdt Alexander (1932 Košice – 1992 Košice) študoval na VŠVU v Bratislave u prof. Hložníka. Bol iniciátorom tvorivej skupiny Roveň. Venoval sa ilustrácii, grafike a maľbe, kde mu inšpiráciou boli obyčajní ľudia – športovci, predavačky, tanečníci.

Erdélyi Vojtech ( 1891 Zahať, Podkarpatská Rus – 1955) študoval na maliarskej akadémii v Budapešti u prof. Ferenczy, Olgyay, Zemplényi a v Mníchove u prof. Iványi-Grunwalda.1029 – 31 bol na štúdijnom pobyte v Paríži. V roku 1927 založil spolu s J. Bokšayom Verejnú školu maľovania. K ich odchovancom patrili Doboš, Borecky....

Fabíni Jozef (1908 Olcnava – 1984 Košice) študoval na právnickej fakulte UK v Bratislave. 1948 – 1952 bol riaditeľom Východoslovenského múzea. Navštevoval kurz kreslenia Eugena Króna a od roku 1940 na oddelení kreslenia a maľby SVŠT u M. Benku, G. Mallého a M. Schurmana. Súbežne študoval na FF UK dejiny umenia a archeológiu. Vo svojej krajinárskej tvorbe sa venoval Spišu, Levoči, Zemplínu.

Fila Rudolf (1932 v Příbrame na Morave) V rokoch 1952 - 1958 študoval na VŠVU v Bratislave u prof. J. Mudrocha. V roku 1991 sa stal vedúcim ateliéru maľby na VŠVU v Bratislave a bol habilitovaný na docenta. Žije a tvorí v Bratislave. motívy komentuje vsunutým, navrstveným maliarskym gestom, znejasňuje a odhaluje správu uktytú pod vonkajším znázornením, často krát s humorom a iróniou. Medzi komentované maľby patria aj Telovky, ktoré sa objavujú už v sedemdesiatych rokoch. Zväčšený hyperrealistický detail ženského tela je doplnený o ďalší rozmer farebnou škvrnou, ťahom šteca, vrstvením.

Flache Július (1892 Budapešť – 1967 Banská Bystrica) maľba. Študoval na Akademii v Budapešti u prof. Ferenczyho, potom vo Viedni u prof. Gustava Klimta. Venoval sa žánrovej maľbe a portrétom. Vyznačoval sa akvarelovým nakladaním s olejomaľbou, čím dosahoval ľahkosť maliarského výrazu.

Foltýn František (1891 Královské Staše - 1976 Brno) maľba. Patrí k predstaviteľom košickej moderny, zameraným na sociálnu tematiku. Formálne využíva tvarovú štylizáciu protokubizmu so zdôraznením plošnosti a jasnú farebnosť.

Fulla Ľudovít (1902 Ružomberok – 1980 Bratislava) bol slovenský maliar, grafik, ilustrátor, scénograf a výtvarný pedagóg, ktorý patrí k najvýznamnejším predstaviteľom výtvarného umenia 20. storočia na Slovensku. Jeho tvorba mala zásadný význam pre zrod slovenskej výtvarnej moderny. Študoval na súkromnej škole G. Mallého v Bratislave a v rokoch 1922 -1927 na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe u prof. Hofbauera a prof. Kyselu. Po ukončení štúdia pôsobí najprv ako učiteľ na meštianskej škole v Senici, potom ako profesor na gymnáziu v Malackách a v rokoch 1929 - 1939 ako profesor na Škole umeleckých remesiel v Bratislave, kde sa spriatelil s Mikulášom Galandom. Po roku 1949 pôsobil Ľudovít Fulla niekoľko rokov vedúci oddelenia monumentálno-dekoratívneho maliarstva na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, v rokoch 1952 - 1956 pôsobil ako výtvarník v slobodnom povolaní v Bratislave, v rokoch 1956 - 1962 pôsobil v Žiline a od roku 1962 žil a tvoril v Ružomberku.

Galanda Mikuláš (1895 Turčianske Teplice – 1938 Bratislava) grafika, kresba, maľba Patrí k najvýznamnejším predstaviteľom medzivojnovej avantgardy. V čase štúdií na VŠVU v Budapešti ilustruje časopis Hárman secesne-symbolickými kresbami, neskôr prechádza k priamym inšpiráciám E. Munchom v expresívnom vyjadrení existenciálnej úzkosti človeka. Okolo 1930 nasleduje surealizujúca epizóda. V tridsiatych rokoch pokračuje v rozvíjaní kubizujúcej syntézy. Lyrizujúca línia vrcholí ružovým obdobím s témou materstva. V roku 1922 odchádza do Prahy, kde začal študovať na Umeleckopriemyselnej škole u prof. H. V. Brunnera. Po roku prestúpil na pražskú Akadémiu výtvarných umení a študoval u prof. A. Thieleho a prof. F. Bromseho. Počas štúdia v Prahe sa spriatelil s Martinom Benkom.

Grotkovský Ján (1902 Kazimír, Rusko – 1961 Košice) súkromne študoval u D. Orosza a u E. Halász-Hradila. Venoval sa východoslovenskej krajinomaľbe. Výnimočne maľoval aj figurálne motívy.

Gyurkovits František (1876 Budapešť – 1968 Lučenec) študoval v Budapešti na Umelecko-priemyslovej škole a u prof. Ballu. 1902 – 1904 v Paríži a 1904 v Mníchove. Venoval sa figurálnej maľbe a krajinomaľbe s bohatou exponovanou farebnosťou. Pri maľbe na objednávku maľoval akademicky.

Halász – Hradil Elemír (1873 Miškolc -1948 Košice) maľba. Pôsobil vo Viedni, neskôr v Košiciach, 2 roky bol na stáži v majstrovskej škole J.Benczúra v Budapešti. Počas 1. svetovej vojny bol frontovým maliarom rakúsko-uhorskej armády. V Košiciach súkromne vyučoval maliarstvo (medzi jeho žiakmi boli napr.K.Bauer, či J.Kollár a i.). Aktívne sa zapojil do činnosti Kazinczyho spoločnosti. V jeho hlavnom tvorivom období badáme vplyv luminizmu, impresionizmu a secesného dekorativizmu.

Hložník Vincent (1919 Svederník – 1997 Bratislava) bol slovenský maliar, grafik, ilustrátor, sochár a pedagóg, predstaviteľ svojbytného expresionizmu. Patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov slovenského výtvarného umenia. Ilustroval vyše sto diel svetovej i národnej literatúry. Vo svojej tvorbe reagoval najmä na udalosti druhej svetovej vojny.

Jakoby Július (1903 Košice – 1985 Košice) maliar. Vzdelával sa v súkromnej a grafickej škole E. Króna (1923 - 1926). V rokoch 1927 - 1928 študoval na VŠVU v Budapešti. Venoval sa kresbe, pastelu, kamenným a keramickým mozaikám. Jeho počiatočná tvorba bola silne sociálne motivovaná. Charakteristickým pre neho je dôraz na úlohu farby, ktorá umocňuje dynamiku a bezprostredný, uvoľnený rukopis. Patrí medzi najvýznamnejších slovenských maliarov druhej polovice 20. storočia. Predstavuje významnú osobnosť slovenského výtvarného umenia. Takmer výlučný figuralista.

Jasusch Anton (1882 Košice - 1965 Košice) maľba. Zážitky z prvej svetovej vojny, zajatie a strastiplné putovanie cez Rusko a Áziu domov zanechali na maliarovi hlboké stopy. V rokoch 1920 - 24 tvorí obrazy s existenciálnou tematikou, hľadajúc filozofické a symbolické vyjadrenia pre absurditu ľudského života a civilizácie. Maľuje symbolické scény, abstrahované vízie, katastrofické výjavy. Štylizované figúry s expresívnym výrazom tváre sa postupne stávajú figurkami v nekonečnom víre života a smrti. Symbolika vzniku a zániku, života a smrti je hlavnou témou svojského Jasuschovho expresionizmu. Dynamické vírivé línie, kruhové kompozície, hutná farebnosť, na seba kladené farebné škvrny zmnožené v nekonečnom slede, množenie a stupňovanie prvkov a štruktúra farebných škvŕn dodávajú obrazom pulzujúci rytmus. Abstrahované vlnovkovité tvary sa vzdúvajú a pohlcujú človeka, anonymné davy s úškľabkosm sledujú osud jednotlivca, démonizovná žena, zlostné karikatúry zapĺňajú celý priestor. Existenciálny a filozofický náboj je po tomto vrcholnom období vyčerpaný, autor sa obracia k mestskej a vidieckej tematike.

Jordán Mikuláš (1892 Prešov - 1977 Prešov) bol slovenský maliar. Základy výtvarného vzdelania získal u významného plenéristu Pála Szineyho v Jarovniciach a prehĺbil si ich na Akadémii výtvarných umení v Budapešti. V rokoch 1937-1938 pobudol v dielni Múzea krásnych umení v Budapešti, kde študoval reštaurátorstvo a konzervátorstvo.

Katona Nándor (1867 Spišská Stará Ves – 1932 Budapešť) maľba. Študoval v Budapešti u Lotza, neskôr v Paríži u J. Laurensa. Venoval sa portrétom, neskôr sa vrátil do Tatier kde sa venoval krajinomaľbe.

Kollár Jozef (1899 Banská Štiavnica – 1982 Banská Štiavnica) maľba. Študoval na súkromnej škole E. Halász-Hradila v Košiciach, neskôr na AVU v Mníchove a VŠVU v Budapešti. Absolvoval študijný pobyt v Taliansku. Venoval sa krajinomaľbe a ľudovým scénam.

Kotasz Károl (1872 Levoča - ) maľba, grafika. Študoval a pracoval v Mníchove ako drevorytec. Neskôr odišiel do Paríža, kde v štúdiu pokračoval u J. P. Laurenca. Študijné cesty do Talianska, Nemecka, Holandska. Bol profesorom kreslenia v Budapešti. Maľoval sedliakov v poliach, cirkusy, predmestia, záhrady a ľudové veselice.

Kővári Konštantín (1882 Košice - 1916 Košice) maľba. Jeho maľba sa pohybuje na rozhraní secesného impresionizmu a syntetizmu. Motivicky si zvolil impresionistické námety, prevláda figúra alebo mestská krajina zaliata slnkom, hra svetla a tieňa je využitá k praci s premyslenou farebnosťou. K syntetickému ponímaniu farebnej škvrny a plochy sa priklonil najmä v záverečnej tvorbe v jeho autorskej technike pastelu na lúpanej lepenke, ktorá priznávala svojbytnosť maliarskym prostriedkom a potláčala iluzívnosť.

Majerník Cyprián (1909 Veľké Kostoľany – 1945 Praha) maľba, grafika. Študoval u G. Malleho v Bratislave, 1031 – 32 študijný pobyt v Paríž. Vedúca osobnosť generácie 1909. Vo svojich dielach zachytáva dedinské anekdoty.

Majkut Jozef (1909 Betlanovce – 1963, Košice) Študoval na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi (1923 - 1928) a v Košiciach (1928 - 1931). Po štúdiu na pedagogickej akadémii v Bratislave pôsobil ako učiteľ v Bánove, Spišskej Novej Vsi, Levoči a v Poprade. V rokoch 1940 - 1945 študoval na oddelení kresby a maľby SVŠT v Bratislave u Martina Benku a Jána Mudrocha. V rokoch 1945 - 1949 vyučoval kreslenie na gymnáziu v Košiciach, od roku 1952 riaditeľ Krajskej galérie v Košiciach, v rokoch 1959 - 1960 vedúci Katedry výtvarnej výchovy Pedagogického inštitútu v Košiciach.

Mednyánszky Ladislav (1852 Beckov - 1919 Viedeň)maľba. Patrí k najvýznamnejším stredoeurópskym maliarom poslednej tretiny 19. a začiatku 20. storočia. Pobyty v Paríži a Barbizone, poznanie súdobej francúzskej maľby a krajinomaľba C. Corota napomohli autorovi zmeniť zaužívaný model stvárnenia krajiny v stredoeurópskom priestore v dobe biedermayeru. Žil vo Viedni a Budapešti a neustále sa vracal na Slovensko, kde nachádzal námety pre svoje obrazy poetických krajín. Až do sedemdesiatych rokov prevažuje lyrická krajina. Časté sú priehľady do krajiny cez stromy, neurčité lesné interiéry, nočná krajina. Zachytáva atmosferické efekty, hmlu, súmrak.

Medvecká Mária (1914 Medvedzie - 1987 Bratislava) maľba. Študovala na Pedagogickej akadémii v Bratislave. Pôsobila ako učiteľka v Zubrohlave, Tvrdošíne, Jablonke a Námestove. Po vojne pokračovala v štúdiu na Akadémii výtvarných umení vo Viedni a v Prahe u profesora Želibského. Stala sa maliarkou rodnej Oravy

Milly Dezider (1906 Kyjov - 1971 Bratislava) maliar, grafik a pedagóg. Vyštudoval Učiteľský seminár v Prešove a Vysokú umelecko-priemyslovú školu v Prahe u profesorov Schussera a Hofbauera. Učil v obciach Orlov, Plaveč a v Učiteľskom seminári v Prešove. Od roku 1946 žil v Bratislave. Bol pedagógom na Pedagogickej fakulte UK, na SVŠT a od roku 1949 profesorom na VŠMU, na katedre všeobecného a krajinárskeho maliarstva. V roku 1952 bol rektorom VŠMU.

Mousson Theodor Jozef (1887 Hogyésze - 1946 Trenčín) maľba. Zobrazuje svet dedinských trhov a slávností, s bohato krojovanými postavami zobrazenými prevažne v popredí ako. Temperamentný rukopis a dekoratívna škvrna jasavej farebnosti sú hlavným znakom vrcholnej tvorby 20. a 30. rokov, kedy sa venoval aj komornej krajinomaľbe.

Mudroch Ján (1909 Senica – 1968 Bratislava) maliar. Prvý rektor Vysokej školy výtvarného umenia v Bratislave; spoluzakladateľ Skupiny 29. augusta. Podieľal sa na vydávaní odborných časopisov a surrealistických zborníkov (Sen a skutočnosť). Venoval sa hlavne figurálnej maľbe a zátišiu, využíval metafóry a symboly. Vrcholné diela pochádzajú z vojnového obdobia

Nemčík Július (1909 Lipníky – 1986 Bratislava) maľba. Študoval v Prahe na AVU. Žil striedavo v Prahe a v Prešove, neskôr v Košiciach a po roku 1954 v Bratislave. Spoluzakladateľ Spolku východoslovenských autorov. Absolvoval študijný pobyt v Paríži v roku 1948.

Nevan Eugen (1914 Mohács – 1967 Bratislava) maľba, kresba. Študoval Lekarsku fakultu KU v Prahe, súčasne Ukrajinskú akadémiu. Neskôr na AVU v Prahe. Po štúdiách ostal až do roku 1950 v Prahe, kde pracoval ako asistent na AVU. Po príchode na Slovensko bol odborným asistentom PF UK v Bratislave a potom výtvarník v slobodnom povolaní. Bol členom spolku Mánes a Hollar. Svoj život ukončil dobrovoľne. Jeho tvorbu ovplyvnil najmä študijný pobyt v Paríži, ktorý potvrdil smerovanie ovplyvnené A. Derainom, H. Matissom. Sústredil sa na harmonickú kompozíciu a fauvistické využívanie farby.

Reichentál František (1895 Lehnice - 1971 New York) maľba. V rokoch 1917-1922 pôsobil ako učiteľ kreslenia v Irkutsku. Potom prišiel do Bratislavy, kde si založil maliarsku školu. V rokoch 1933-1938 bol profesorom na škole umeleckých remesiel v Bratislave. Od roku 1948 žil v USA.

Skutecký Dominik (1849 Gajary - 1921 Banská Bystrica) maľba. Žil vo Viedni, tu začal študovať na nižšej reálke, učil sa u sochára J. Meixnera. Bol na študijnom pobyte v škole hist. maliarstva v Benátkach (1867-1870). Autor žánrovej maľby, krajinomalieb a portrétov. Pôsobil v Mníchove, Benátkach a vo Viedni. Po pobyte v Benátkach sa natrvalo usadil v Banskej Bystrici. Portrétoval významné osobnosti mesta a svojich príbuzných, maľoval prostredie medených hámrov v Banskej Bystrici.

Sokol Koloman (1902 Liptovský Mikuláš - 2003 Tucson) grafika, maľba. Študovať začal na kresliarskej škole E. Króna v Košiciach. Pokračoval súkromne u G. Mallého v Bratislave, neskôr v Prahe u J. Obrovského. Študijné pobyty v Paríži a v Bretónsku. Cestoval do Mexika, kde učil na škole knižných umení. Žil v New Yorku. Vratil sa na Slovensko, kde pôsobil na SVŠT a na Pedagogickej fakulte UK. V 1948 sa vratil k rodine do USA. Jeho témou sa stáva pes, kôň, býčie zápasy, mytológia, a medziľudské vzťahy.

Studený František ( 1911 Nová Ves nad Žitavou – 1980 Bratislava) maliar. Študoval kreslenie na ČVUT a súčasne zemepis na UK v Bratislave. Študijné cesty podnikol do Poľska, Maďarska a Francúzska. Pôsobil pedagogicky na gymnáziu v Tisovci, neskôr v Bratislave.

Šimerová-Martinčeková Ester (1909 Bratislava – 2005 Liptovský Mikuláš) malirka, grafička, scénografka. Súkromne navštevovala maliarsku školu Gustáva Mallého. Po maturite odišla do Paríža, kde študovala maliarstvo na dvoch akadémiách, ale aj v súkromnej škole Alexandry Exter. Ako jediná zo slovenských umelcov vychádzala priamo z parížskej školy a do Paríža sa často vracala. V roku 2001 tam obdržala vyznamenanie Francúzskej republiky Rytier rádu kultúry a literatúry.

Weiner-Kráľ Imro ( 1901 Považská Bystrica – 1978 Bratislava) maliar a grafik. Študoval na Českom vysokom učení technickom a na Umelecko-priemyslovej škole v Prahe architektúru a maliarstvo. Neskôr na Akadémii výtvarných umení v Düsseldorfe. V roku 1923 prešiel na Akadémiu výtvarných umení v Berlíne. Od roku 1924 študoval na École des Beaux - Arts v Paríži. V rokoch 1929-1932 žil v Bratislave, neskôr v Berlíne. Okrem maľby sa venoval tiež grafike, ilustrácii a plagátu. Maľoval obrazy z vidieckeho i mestského prostredia.

Zmeták Ernest (1919 Nové Zámky – 2004 Bratislava) maliar, grafik. Študoval na pražskej AVU u profesora W. Nowaka. Prešiel na VŠVU v Budapešti, kde študoval v oddelení monumentálneho maliarstva u V. Abu - Nováka, B. Kontulyho a I. Szönyiho. Absolvoval množstvo študijných ciest do zahraničia.

Želibský Ján (1907 Jabloňové - 1997 Bratislava) maľba. Bol členom UB v Prahe, Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta. Pôsobil ako profesor na AVU v Prahe v rokoch 1946-1952 a na VŠVU v Bratislave 1952-1979.